O veľkú koncertnú vec na tohtoročné metalové leto sa u nás spoločne postarali klub Collosseum a nitrianski Double Head Music, agentúra, za ktorou hľadajte známeho slovenského rockového a metalového nadšenca, moderátora, publicistu, organizátora koncertov atď. Raymonda Kaňu. Doviezli k nám s citom vyskladané turné s dlhoročnou stálicou a veľkým menom z temných končín death/blackmetalovej scény, absolútnou thrashmetalovou legendou z americkej „The Bigg Four“, a do tretice možnú vychádzajúcu hviezdu súčasného európskeho black metalu. „Teraz už konečne chcem naživo vidieť a počuť TESTAMENT, teraz už sa to musí podariť!“ BEHEMOTH posledných desať rokov skôr naozaj rešpektujem, než by som ich intenzívne počúval, ale títo Poliaci v čele s osobnosťou doma presahujúcou hranice metalového sveta sú zárukou zážitku, a Portugalci GAEREA boli tí „nuž, prekvapte ma.“

Miesto klubu, ktorý je na takéto podujatie asi predsa len pritesný, bolo tentokrát treba ísť do hádzanárskej haly vedľa výpadovky na železiarne, Rožňavu a tak ďalej, žiadna tragédia, pešo je to tých istých dvadsať minút ako keď má metal dunieť Collosseom. Pre istotu som sa pozrel na mapu, ale skrátka „za kruhový objazd, potom sledovať nejakých občanov v metalovom, triko Behemoth navedie najlepšie.“ Triká sa rojili už pred kruháčom, za Hornbachom šikmo doľava, po niekoľkých desiatkach metrov sa zjavili tourbusy, fanúšikovia a sympaticky v zeleni upichnutá hala. Ten najväčší dav sa zgrupoval vonku pred výčapom, vyzeralo to cca „hm, tu ešte asi bude sranda.“ Hala zvnútra pekná, zachovalá, v sále niekoľko sto ľudí. GAEREA z portugalského mesta Porto predviedla hodinku výbušného, modernejšieho, emocionálne rozorvaného čierneho kovu, ktorý stavia skôr na atmosfére než na v súčasnosti neraz priveľmi milovaných disonanciách a disharmóniách. Kvarteto s holandskou gitaristkou na pódiách dopĺňa druhý gitarista, takže publikum dostane v zásade to, čo je aj na albume.

Pätica muzikantov si zvolila zaujímavú pódiovú štylizáciu, všetci v čiernom, načiernené mali ešte aj časti tela, ktoré bolo vidno (predpokladám, že nad nejakými súkromnejšími sa zľutovali) a do tvárí ste im nevideli, hlavy si zahalili čiernymi kuklami s bielym symbolom tam, kde by inak bol obličaj. Ako keby išlo o prevtelenie sa do iných foriem existencie, o to, aby sa fanúšikovia nerozptyľovali ľudským výzorom, ktorý má v záujme myšlienky ustúpiť do pozadia. Bolo to pôsobivé, zvláštne čierne figúry akoby z iného sveta, dominoval zvíjajúci sa vokalista s prejavom znejúcim tu zúrivo, inde bolestne alebo vydesene. Pred koncertom som si doma niekoľkokrát vypočul ich dva posledné albumy, na ktorých bol zrejme setlist postavený, či bolo aj čosi z chystanej štvorky „Coma“, ktorá vyjde koncom októbra, toho som sa nedopátral. Naživo zneli o čosi surovejšie, intenzívnejšie ako na nahrávkach, väčší náklep (pri domácom počúvaní vnímate hlavne dominujúce rozviate nálady v strednom tempe), zvukovo sa po hale občas dosť rozbíjali, ale urobili na mňa dobrý dojem. Typ kapely, na ktorú by som asi nešiel, ak by v klube hrala s nejakými „menšími“ predskokanmi, ale takto v „balíku“ s veľkými menami boli Portugalci fajn.

TESTAMENT z kalifornského Oaklandu, to je jedna z US thrash srdcoviek od strednej školy, keď spolužiak dovalil z Maďarska kazetu s albumom „The New Order“. To bolo... veľmi dávno. Tak dávno, že sme nepočítali s tým, že tu u nás niekedy uvidíme poriadne zahraničné metalové skupiny hrajúce naozaj tvrdo. Ak vôbec, budeme musieť cestovať do Budapešti. Našťastie táto nočná mora zakrátko vzala koniec, dúfajme (robme pre to, čo sa dá), natrvalo. Aj tak som si počkal. Ale vlastne, legenda na turné vyrazila s materiálom z prvých dvoch albumov, „The Legacy“ a „The New Order“, na ktoré opäť získala práva, zremastrovala ich, vydala v reedícii a teraz nielen s pamätníkmi spomína na staré časy.

Koncert bol pre mňa mimoriadny zážitok. Na pódiu tri pätiny zostavy z najklasickejšieho obdobia – Alex Skolnick a Eric Peterson gitary, Chuck Billy spev. Za bicími po Louiem Clementem a zbierkou titanov bubnov ako Bostaph, Hoglan, Lombardo, Barker a niekoľkých ďalších majstrov o generáciu mladší Chris Govas. Greg Christian je tiež už desať rokov opäť minulosťou, ale tých istých desať rokov je na jeho mieste zase kráľ variabilného počtu basových strún Steve DiGiorgio. V publiku ste mohli stretnúť ľudí, ktorí prišli hlavne preto, aby ho videli a počuli v akcii. Tiež som sa prišiel pozrieť aj zblízka. Za pokročenie k pódiu stálo všetko. Aktuálni TESTAMENT predvádzajú neuveriteľnú formu nielen na pomery kapely zo štyroch pätín pozostávajúcej z „pánov v rokoch“. Chémia medzi hudobníkmi, nadšenie z hrania, kontakt s fanúšikmi a výkony. Hádam „najchlapáckejší“ US thrashmetalový vokál znie stále ako zvon, Chuck spieva skvelo a nešetrí úsmevmi do publika. Skvelý zvuk. A kolekcia klenotov z dvoch zaprášených truhlíc, ktoré vás vrátia do tínedžerských čias. Osemsto fanúšikov v ten večer niečo videlo a počulo. Refrény zo skladieb ako „Trial by Fire“ sme si zahulákali mnohí. Keby nič iného, tak za toto by som mohol byť vďačný.

SETLIST: 1. Eerie Inhabitants 2. The New Order 3. Trial by Fire 4. Raging Waters 5. The Haunting 6. The Preacher 7. Do or Die 8. First Strike Is Deadly 9. A Day of Reckoning 10. Disciples of the Watch 11. Over the Wall 12. Into the Pit

BEHEMOTH, poľská legenda, kult, čokoľvek. Viem o nich ešte od ich blackmetalových čias, naozaj baviť ma začali vtedy, keď im už čierny kov začal byť pritesným resp. sa pre nich ako vyjadrovací prostriedok vyčerpal a kormidlo stočili k vypracovanému temnému death metalu zabalenému do blackmetalovej obraznosti s neskrývane satanistickým posolstvom. Kov smrti rúhajúci sa kresťanskému videniu sveta, či skôr sofistikovane s ním polemizujúci. Obdobie albumov „Satanica“ až „The Apostasy“ bolo u mňa zlatým vekom BEHEMOTH. Tieto nahrávky ich samotných doviedli do toho veku, ktorý je zlatý pre nich.

Poliaci vedení charizmatickým a hudbe i myšlienke oddaným Adamom „Nergalom“ Darskim, gitaristom, vokalistom, textárom a umeleckým vizionárom, sú už dlhé roky veľkou svetovou kapelou. Na mňa možno až príliš veľkou, nová tvorba ma skrátka oslovuje menej, je v nej veľa pompy, drámy, ale na koncerte je úplne jasné, že veľkosť tohto pojmu nie je nafúknutá, že nejde len o dokonalé, prepracované pódiové divadlo, predstavenie, ale o niečo vážne, hlboké, skoro ako keby prísne čierne kázanie. Zohratosť, majstrovské hranie, všetko nekompromisne ide ako rozbehnutý apokalyptický stroj a bol som rád, že po dlhých rokoch ich znovu vidím naživo v tej forme, do ktorej sa vyvinuli. Extrémne metalová a zároveň svojsky atmosférická beštia s búrlivým rituálom, ktorý vás strhne a zároveň naplní rešpektom. Pod vedením frontmana, ktorý doma prerástol metalové kruhy a stal sa výrazným kultúrnym fenoménom až tak, že poslal šúchať nožičkami dokonca tamojšiu cirkev, sa podarilo stvoriť niečo, čomu môžete veriť. Výborné vyvrcholenie skvelého koncertu.

SETLIST: 1. Once Upon a Pale Horse 2. Ora Pro Nobis Lucifer 3. Conquer All 4. Ov Fire and the Void 5. Cursed Angel of Doom 6. Christians to the Lions 7. Demigod 8. The Deathless Sun 9. Blow Your Trumpets Gabriel 10. Bartzabel 11. No Sympathy for Fools 12. Chant for Eschaton 2000 13. O Father O Satan O Sun!

Negatíva? No, že bolo v hale trochu prihorúco, viete ako, je júl, bolo pred búrkou (typicky košicky smiešnou). Dostať sa k výčapu cca do polovice koncertu znamenalo vcelku dobrodružstvo, ale to je taký folklór, ktorý sa aj inde stane. Nejaká menšia potopa zo zapchatého umývadla na toaletách. Trocha vody, čo by za to inde dali. Tak ešte niečo vážnejšieho. Koncert bol vydarený, takéto niečo tu nemáme hocikedy. Ani účinkujúcim návštevnosť nemohla pokaziť hranie, pod pódiom dav skoro až k zadnej tribúne, na tej bolo plno. Keby bolo o štyristo ľudí viac, koncert sa zaplatí. O tom to je. Ešte raz vďaka organizátorom.